Dovoľte mi, hoci som vám už priniesla album s výsledkami, podeliť sa s vami so zážitkami z pretekov, či už milé, alebo nemilé, s ktorými sa ako riaditeľka pretekov stretávam.
Práca organizačného teamu začína už v piatok stavaním tábora a všetkými prípravami. Ráno sa skoro vstáva a tak sme sa rozhodli, že čísla na štartovné miesta dáme večer, aby sme sa ráno nezdržovali. A tak dve družstvá pomocníkov sa vybrali s číslami na trať – ešte nestihli všetky „napichať“ – prišla búrka a kým sme ich vyzdvihli, zmokli do nitky. A táto búrka s prívalmi dažďa trvala skoro do rána! A tak hneď ráno o šiestej sa išla nedokončená práca dokončiť. Pohľad na zamračenú oblohu neveštil nič dobré a ja som si len myslela, že kto asi príde pri takomto počasí na preteky? Pri predávaní štartovných lístkov (stála tam neuveriteľná rada!) sa vracali pretekári naspäť, že to číslo kde majú byť, tam nie je…. A tak hlavný rozhodca Radovan Jamrich s pomocníkmi museli riešiť vzniknuté problémy …. a číslo ktoré malo byť na mieste našli hodené vo vode! No nejaký dobrák, alebo dobráci, nám čísla vytrhali zo zeme a nahádzali do vody… Krása. Ponaučenie pre budúci rok – vstáva sa skoršie a čísla sa dávajú ráno.
A tak keď prestalo pršať a poverení pracovníci začali variť guláš pre pretekárov, vybrala som sa okolo Leopoldovskej štrkovky pozrieť (šmýkajúcim autom), či sú všetci spokojní a ako sa im darí. Ešte som sa nestihla vrátiť, už bol na svete ďalší problém: rybárska stráž riešila pretekára – na ktorého sa pozerali z druhého brehu nielen ostatní pretekári, ale i členovia výboru – ako chytil kapra, najskôr mu stúpil na hlavu, aby ho odmeral, a potom ho kopaním dopravil do vody (asi sa mu zdal malý). Z pracovného tábora naňho kričali, pribehla RS a on to zdôvodnil: „predsa ho nepôjdem zaniesť do vody, mám obuté tenisky!“ Už v tom momente som nahnevane rozhodla, že keď ho RS ihneď nevylúčila z pretekov, kým som prišla, tak ho vylúčim ja z ceny, i keby náhodou mal úlovok hodný ceny!!! Našťastie neprišiel na váženie. Je neuveriteľné dovoliť si niečo také pred očami verejnosti. Čo potom stvára keď ho nik nevidí?
Ale aby ste si nemysleli, že mám iba zlé skúsenosti. Počasie sa na konci pretekov umúdrilo a kým sme začali vážiť svietilo slniečko. Tešila som sa z víťazov a hlavne, ako ja hovorím „z mojich rybárok“ – ktoré zachytali neuveriteľne a musím ich vychváliť – môžu súperiť s vami rybármi“. Veď váženia sa zúčastnilo 9 mužov a 10 žien. Takisto sa vydaril guláš z diviny, ktorého sa navarilo vyše 100 porcií a nezostala ani jediná!
A veľkú radosť som mala z jedného výnimočného pretekára Juraja Dobiáša, ktorý prišiel na preteky, hoci jeho handicap bol v porovaní s inými najväčší – prišiel na vozíku! Keby ste videli tú zanietenosť s akou chytal ryby – a vážne mu brali – v daždi, zmoknutý do nitky. Rybári, ktorí chytali pri ňom nešetrili slovami uznania a obdivu. A hoci jeho úlovky mu nepriniesli výhru i tak mi nedalo, aby som mu pri odovzdávaní cien nepoďakovala a nedarovala malý darček za jeho silu, výnimočnosť, optimizmus a za to, že nás prišiel nielen pozrieť na preteky ale i plnohodnotne zabojovať. Ďakujeme, veľmi si to vážime a dúfame, že o rok sa stretneme znovu.
Na záver vám chcem poďakovať za účasť, popriať víťazom a povedať vám, že hoci organizácia pretekov prináša i veľa starostí, tá radosť zúčastnených a dobrá nálada organizačného teamu to všetko zatieni. A dúfam, že o rok sa znovu stretneme pri pretekoch, ktoré sú mojou srdcovou záležitosťou. Petrov zdar.
Zuzana Slobodová